Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui

Инвестиции

Ko artículo ojejapo oñemopyendáva peteî serie de posts  canal OpexBot Telegram , oñembojoajúva autor visión ha opinión AI. Opexbot ome’ë mbo’epy alfabetización financiera en línea, umi material ha asesoramiento iporãvéva 2023-pe guarã, peteî lenguaje accesible ha entendible mitãnguéra, temimbo’e ha jubilado-kuérape guarã. Consejo práctico ha enfoque dirigido káda situación-pe.

Ko’ápe aime ha péina ápe aime .

Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui
Contents
  1. Mba’épa pe alfabetización financiera ñe’ẽ complejo ha simple-pe
  2. Mba’e mba’épa osoluciona peteĩ tapicha oaprende jave alfabetización financiera.
  3. Mba’éichapa ikatu jaikuaa viru rehegua: peteĩ conjunto de lecciones opexbot-gui
  4. Imitã guive ñanembo’e jaiko haguã jyva ári
  5. Avei ñañongatu ñande jyva rupive
  6. Porandu alfabetización financiera rehegua umi actitud pirapire rehegua
  7. Umi ojeruréva oñembo’e toñegarantisa imboriahu
  8. Po meta financiera omoîva ha ojehupytyva’erã 40 ary mboyve
  9. Ombohetave estabilidad financiera
  10. Ojapo peteî fondo de reserva/cojín financiero
  11. Emoheñói peteĩ desafío ndejupe ĝuarã ha ehupyty resultado
  12. Ehupyty nde inmueble, peteĩ auto, evisita isla mombyry, eveve peteĩ concierto Sting-pe, ejogua peteĩ pug
  13. Ejapo peteĩ lísta umi mbaʼe añetehápe nembovyʼáva
  14. Sa’i opaga hikuái – tembireko nag, suegra opresiona, banco ohenói, mitã hasẽ
  15. Primer lado: ombohetave ingreso activo
  16. Mokõiha lado: ogenera ingreso pasivo
  17. Pe regla 70/30 finanzas-pe
  18. Porandu alfabetización financiera rehegua presupuesto ha airbag rehegua
  19. Eñongatu, eñangareko ha embohetave nde viru ko’áĝaite
  20. Ojehekýi umi gasto “michĩvagui”.
  21. Redondea gasto umi tarjeta rehe
  22. Ejapo peteĩ lista de compras “pe orilla-pe” .
  23. “Emoî umi arancel tamiz rupive”
  24. Ani remboyke umi programa de bonificación ha cashback
  25. Eñepyrũ einverti tenonderãme ko’áĝa
  26. Oñepyrũ ogenera ingreso pasivo
  27. Eikuaa mba’épa peteĩ deducción tributaria, ikatu piko reguereko derecho peteĩ?
  28. Oñemoporãve haguã alfabetización financiera rehegua
  29. Porandu alfabetización financiera rehegua inversiones ha ahorro rehegua
  30. Umi inversión omba’apova’erã ndéve ĝuarã, ndaha’éi nde remba’apóva inversiones rehehápe
  31. Hetaiterei diamante oĩva umi ita kuévape
  32. Okaru, oguata ha ojediverti, ha katu noinvertíri ijehe
  33. Mayma tapicha oguereko ijequilibrio
  34. Moõpa ikatu reinverti iñarandu ha nervio ÿre peteî crisis-pe – interés he’íta ndéve
  35. Bono-kuéra rehegua
  36. ” Astillas azules ” – acciones peteîha escalón Federación Rusa-pe
  37. Fondos mutuos ha ETF – cartera listo
  38. Itaju
  39. Mba’épa nda’recomendamo’ãi
  40. Seguridad financiera condición hasývape: peteî plan efectivo ha entendible
  41. Porandu alfabetización financiera rehegua umi préstamo rehegua
  42. MOMBA’EGUASU! ¡Umi regla asegíva oimeraẽ situación nahesakãporãivape!
  43. Reserva de efectivo rehegua
  44. Y ha hi’upyrã ñeme’ẽ heta ára pukukue
  45. Tanque completo de gasoíl, banco de potencia cargado – linterna – teléfono…
  46. “Maleta alarma rehegua”.
  47. Punto de recogida ha teléfono-kuéra
  48. Ndaipóri suministro peteî arýpe
  49. Funda, cripto ha ambue mba’e vyrorei

Mba’épa pe alfabetización financiera ñe’ẽ complejo ha simple-pe

Ñañepyrũmína. Pe alfabetización financiera ojogua pe tigre Amur-pe, heta ohendu, oĩ ohecháva ta’angápe, ha sa’ive jepe ojojuhúva en persona. Upéicharõ, mba’épa pe alfabetización financiera? Ko’ápe oî definición ome’êva VIKI:

Alfabetización financiera
Alfabetización  financiera ) – peteĩ ñembojoaju conciencia, conocimiento, katupyry, actitud ha comportamiento ojoajúva viru rehe ha oñeikotevẽva ojejapo haguã decisión financiera hekopete, avei ojehupyty haguã bienestar financiero personal; peteî conjunto de competencias humanas omoheñóiva base toma de decisiones financieras hendaitépe. Ojeguerovia alfabetización financiera ñemoakãrapu’ã ikatuha oñemantene ha oñemyatyrõ bienestar financiero.
Michĩmi abstruso, ha katu, haimete jepiveguáicha Vika ndive. Ñamombe’u porãsérõ, ha’e peteĩ katupyry ha mba’ekuaa nepytyvõva ani hag̃ua regasta hetaiterei ha rembohetave hag̃ua ne ahorro. Alfabetización financiera oime mantenimiento ha planificación presupuesto, oikuaáva producto crédito ha seguro, capacidad oadministra haguã pirapire, opaga haguã factura hekoitépe, oinverti ha osalva.

Alfabetización financiera oñe’êva planificación, inversión ha crecimiento rehe.

Mba’e mba’épa osoluciona peteĩ tapicha oaprende jave alfabetización financiera.

Peteĩ teoría aburrida michĩmi ha katu útil alfabetización financiera rehegua. Nde ipy’ajuetereíramo remoñe’ẽ haĝua, jaha derecho consejo práctico, mbo’epy ha capacitación alfabetización financiera rehegua opexbot-gui. Alfabetización financiera ha’e peteĩ umi katupyry clave oñeikotevẽva ko mundo ko’áĝaguápe remboguata porã haĝua nde finanzas ha reasegura haĝua estabilidad financiera a largo plazo. Ko ñe’ẽ he’ise peteĩ tapicha ikatuha oikuaa ha oipuru umi mba’ekuaa instrumento financiero rehegua, inversión, presupuesto, gestión deuda rehegua ha planificación meta financiera rehegua. Peteĩva umi componente principal alfabetización financiera-pe ha’e pe capacidad regestiona porã haĝua nde ingreso ha gasto.. Péva oike omoheñóivo ha omotenondévo presupuesto, ohesa’ÿijóvo situación financiera, planificación ha control de gastos. Umi tapicha oikuaa porãva financieramente ontende porã mba’e gasto-pa oñeikotevê ha mba’épa ikatu ojediferi tenonderãme guarã. Peteĩ mbaʼe iñimportánteva pe alfabetización financiera rehegua haʼe avei pe kapasida reinverti porã hag̃ua nde pláta . Umi tapicha oikuaa porãva financiera oñeha’ã oikuaa opáichagua instrumento financiero, riesgo ha retorno inversión ikatu haguã ohupyty máximo ganancia ha ominimisa pérdida ikatúva. Ojapo hikuái decisión financiera informada oñemopyendáva marandu ha análisis rehe. Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui Opa mba’e rire, pe alfabetización financiera oike ikatuha ñaplanea a largo plazo ha jahupyty umi meta financiera. Peteĩ tapicha orekóva ko katupyry odetermina umi mba’e omotenondeva’erã ha omoheñói umi medida oñeikotevẽva oñemboguata haguã. Avei oikuaa mba’éichapa tuicha mba’e fondo de emergencia ha oikuaa mba’éichapa omaneha ideuda ani haguã oreko problema financiero tenonderãme. Alfabetización financiera ha’e peteî parte integral bienestar financiero oñemotenondéva ha sostenible. Ko katupyry omombarete tapichakuérape odesidi haguã financiero informado ha omaneha haguã hekoitépe umi recurso orekóva. Umi tapicha oikuaa porãva financiera oreko katupyry ikatúva oipytyvõ chupekuéra ohupyty haguã independencia financiera, oasegura haguã jubilación futuro ha ome’ëva seguridad financiera ifamilia-pe guarã.Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui

Mba’ére piko nde mboriahu – psicología, recurso ha jepokuaa

Mba’éichapa ikatu jaikuaa viru rehegua: peteĩ conjunto de lecciones opexbot-gui

Mbo’epy alfabetización financiera ojeguerekóva mitãnguéra, mbo’ehao, temimbo’e ha jubilado-kuérape guarã. Ñamoñepyrû programa educativo peteî kuatiañe’ê ñane moñe’êhára regular-gui.

Imitã guive ñanembo’e jaiko haguã jyva ári

Asaje porã, admins. Añepyrũta pe hecho-gui heta ñande apytépe noñembo’éi hague alfabetización financiera. Heta mba’e ombo’e hikuái mbo’ehaópe, ha katu ndaipóri mba’eve mba’éichapa ani haĝua oiko chuguikuéra mendigo. Ha’e kuri mba’éichapa opavave oĩva’erã peteĩcha: oestudia porã, oho peteĩ club macrame-pe ha oho ára ñemopotĩme. ¿Reñeporandúmapa mba’érepa oĩ hetaiterei tapicha futuro exitoso umi estudiante C apytépe? Heẽ, imitã guive oescupi hikuái umi marco ha convención-pe. Oarriesga hikuái ha oho hape. Tuvakuéra odicta mba’e universidad-pepa oike ha mba’e profesión-pepa odomina. Mamá ha’e peteĩ pohanohára. Upéva he’ise reikeva’erãha avei pohãnohárape. Ha noimportái umi nde interes oĩha peteĩ aviõ iñambuévape. Chemopẽ hikuái, chemokangy che deseo de autorealización ha omonda 5 áño che rekovégui. Ñanembo’e jahecha mbyky haĝua.

Pe sistema de capacitación voi ha’e inflexible

Por ehémplo, ndojoguái peteĩ eskuéla israelípe, káda estudiánte oiporavohápe umi asignasión ointeresáva chupe odomina hag̃ua. Ha jahasa asy peteĩ corteza inútil rehehápe 5 áño pukukue. Por ehémplo, ndarekói ni idéa moõpa oĩ che diploma. Upe rire – tembiapo ndojehayhúiva sueldo guive cheque peve. Ndaipóri ingreso pasivo. Peteî círculo vicioso hasýva oñembyai haguã: 5/8 tembiapo, préstamo, falta de energía ha pirapire, deuda, tembiapo opaga haguã deuda. Estado omboliga ñanderehe préstamo opa mba’e ikatúvape. Carga deuda población Federación Rusa-gua oñemoaguî 50%-gui. Káda segunda persóna oĩ ñuhãme.

Avei ñañongatu ñande jyva rupive

Pe apartamento ivaratove – katuete oî construcción ventána okaháre. Nervioso ñembyai, pyhare oke’ỹ, ndaipóri energía ojapo haguã mba’eve pyhareve. Tembi’u pya’e ndahepýiva – envenenamiento ha farmacia. Operde tesãi, tiempo, pirapire.

Pe ahorro ndaha’éi jaipe’a haĝua umi mba’e ivaivéva tekovégui. Ha’e renega haĝua ndejehe pe ivaivéva ko’áĝa, ani haĝua 5 áño rire renega ndejehe pe iporãvéva.

Omoambue tembiapo. Eikuaa mba’épa resueño nde mitãme. Eheja nde rembiapo mokõiha, ha oĩ 30% peve Federación Rusa-pe, ikatu hag̃uáicha remosãso nde tiémpo reñemoporãve hag̃ua. Inverti 2k rublo umi acción-pe. Jasy oúvape 4k. Ko’ãva ha’e monto levantamiento. Ha ohasávo pe tiémpo, oñeforma peteĩ cojín financiero. Ha mba’épa ikatu ome’ẽve confianza ndaha’éiramo peteĩ cuenta sólida peteĩ tarjeta térã cuenta de corretaje-pe? Ani peguereko peteĩ fiesta degradada fin de semana-pe. ¡Eaprovecha porãve nde tiémpo lívre! Ani reme’ẽ peteĩ maldición umi oportunidad oúva nde rapére. Maymáva oguereko umíva.

Pe mba’e ivaivéva ikatúva oiko ha’e pepyta pe jyva ári tapiaite ĝuarã ha pemondo pene membykuérape pe tape peteĩchagua tekovépe. Oipurúvo umi configuración ha regla peteĩchagua.

Ambojoapýta chejehegui: Añetehápe ñañembo’e jaiko haĝua jyva’ípe ñanemitã guive, ha katu natekotevẽi jahasa ñande rekove pukukue ipype. Ejerure ndejehegui peteĩ rréiicha, ha umi nde jerére oĩvagui tembiguáigui. Avy’a agueru haguére tesape masa-pe. Pe alfabetización financiera población-pegua oguejy ohóvo año ha año, ñamyatyrõ ko mba’e kyse puku arandu opexbota reheve. Pe resultado encuesta-gui ha’e reñekonsidérapa peteĩ tapicha oikuaáva financieramente porcentaje ramo pe total-gui:Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui

Porandu alfabetización financiera rehegua umi actitud pirapire rehegua

Umi ojeruréva oñembo’e toñegarantisa imboriahu

Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui¿Reñeporandúmapa mbaʼérepa umi ipirapire hetáva ipirapire hetave, ha umi imboriahúva katu ndaikatúi okañy pe torbellino mboriahúgui? Peteîva umi razón omyesakã Richard Thaler ha ha’e ohenói “efecto de riqueza inicial”. Oiméramo ndegusta umi mombe’upy puku mbo’ehaópe, ehecha pe aranduka “Ideas fundamentales del mundo financiero”. Evolución”: Peter Bernstein Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty. Umi oguerohorývape ĝuarã umi recuento mbykymi, amombe’úta pe esencia. Richard Thaler ojapo peteĩ experimento oproba haĝua ndaipóriha pensamiento invariante finanzas-pe. Oinvita peteĩ grúpo de estudiántepe oñeimahina hag̃ua káda uno ogana hague 30 dólar. Upéi oî mokõi opción: ojeity peteî moneda ha, odependéva oúpa iñakã térã cola, ojehupyty hetave térã ome’ê 9.00. Térã ani rembojere mbaʼeveichavérõ pe monéda. 70% umi sujeto odecidi ombotyryry peteî moneda.
?Ambue árape, Thaler opresenta umi temimbo’épe ko situación. Icapital ñepyrũrã ha’e cero, ha oiporavo peteĩva ko’ã opción apytégui: omombo peteĩ moneda ha ohupyty 39 dólar oguejy ramo iñakã ári, térã 21 dólar oguejy ramo cola ári. Térã ani reme’ẽ ha reime garantía rehupytytaha 30 dólar. 43% temimbo’énte omonéî oarriesga haguã lanzamiento, hembýva opreferi victoria garantizada.
? Pe punto ha’e pe resultado paha ha’eha peteĩchagua .Taha’e ha’éva peñepyrũ 30 dólar térã cero guive, umi ganancia probable oñecontrasta cada vez pe monto garantizado ndive. Temimbo ekuéra katu ohechauka iñambueha oiporavóva, upéicha ohechauka ndaiporiha invariancia. Thaler ohenói ko discrepancia “efecto riqueza inicial”. Reguerekóramo pláta nde bolsillo-pe, rejearriesga jepi. Oĩramo nandi, upéicharõ regueraha porãvéta 30 USD peteĩ garantía reheve, reñembosarái rangue riesgo reheve rehupyty hag̃ua 21 USD. Ha péva ndaha’éi peteĩ abstracción. Pe mundo real-pe, ko efecto ndaha’éi michĩmi importancia. Ha ndaha’éi sector financiero-pe añónte.

Umi mboriahúpe guarã, mboriahu estable a largo plazo hi’aguîve “riesgo” oñemomba’eguasúvagui, pero avei posibilidad operde haguã peteî centavo. Oĩ peteĩ deseo imbaretevéva oñeñongatu haĝua oñembohetave rangue, jepémo oĩ riesgo. Péva oî contra lógica, pero umi kyhyje ndokéi.

Péro naentéroi ningo ndaiporiha esperánsa. Concienciación problema rehe ha’e la mitad solución orekóva. Remañáramo hese sobriomente, kóva ndaha’éi ni peteĩ problema, ha katu peteĩ rasgo de pensamiento. Ko’ã marco artificial-gui tekotevê ñasẽ.

Po meta financiera omoîva ha ojehupytyva’erã 40 ary mboyve

Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui

Ombohetave estabilidad financiera

Ani hag̃ua reñeperde redevépe ha ne pláta osẽ porã hag̃ua ndéve ha ndahaʼéi pe ótro hendáicha, reipuru vaʼerã sapyʼami reaprende hag̃ua pe alfabetización financiera rehegua.

Ojapo peteî fondo de reserva/cojín financiero

La mayoría umi experto financiero he’i nde fondo de emergencia ocubri va’erãha por lo menos 3 meses de gasto de vida. Umi cisne morotĩ sapy’ánte oveve mokõi mokõi.

Emoheñói peteĩ desafío ndejupe ĝuarã ha ehupyty resultado

Oguereko 1 millón pirapire bolsillo-pe. Emoñe’ẽ 1 aranduka finanzas rehegua por semana peteĩ arýpe. Eheja pe sigarríllo…Heẽ, heẽ, ndaha’éi tesãi rehegua añónte, ha katu avei viru rehegua.

Ehupyty nde inmueble, peteĩ auto, evisita isla mombyry, eveve peteĩ concierto Sting-pe, ejogua peteĩ pug

Ohupyty rire bienestar financiero, emoañete nde sueño. Egasta michĩmi umi ahorro reganáva ne rembiapohápe térã negociación-pe. Péicha añoite ñane apytu’ũ ontende opa mba’e ndaha’eiha en vano. Iporã ñainverti jey opa mba’e proyecto pyahúpe, acción, negocio. Péro tekotevẽ avei rembovyʼa ndejehe.

Ejapo peteĩ lísta umi mbaʼe añetehápe nembovyʼáva

Estadística ohechauka naentéroi multimillonario ovy’a. Oĩ opava’ekue ñembyasyeterei. Ikatu reguerekopaite pe pláta oĩva ko múndope ha peteĩ karréra osẽ porãva, péro upéicharõ jepe nderevyʼái. Viru ha’e peteĩ tembiporu añónte. Ha opavave oreko ilista vy’apavẽ rehegua. Ehai ha pya’e eguahẽ hendápe.Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui

Sa’i opaga hikuái – tembireko nag, suegra opresiona, banco ohenói, mitã hasẽ

Mayoría ruso (77% umi encuestado) noĩri satisfecho hembiapo ko’ágãguáre precisamente oîgui nivel salarial ijyvate’ÿva. Ndaha’éi gestión, ndaha’éi perspectiva de crecimiento, sino ingreso. Ñahesa’ÿijo tembiapo medalla-icha, ko’ápe cada lado oî mokõi enfoque osoluciona haguã tema ingreso bajo.

Primer lado: ombohetave ingreso activo

Ko’ápe oĩ ko’ã tape: – Rembohetavévo nde sueldo ascenso rupive, tembiapo ambuéva rupive, térã resultado rupive. Peteĩteĩ umi enfoque oikotevẽ tembiapo ñembosako’irã. Ndaha’éi reñemotenondéva peteĩ cargo-pe añónte – tekotevẽ remongakuaa peteĩ katupyry, térã ha’e peteĩ pariente. Tekotevẽ rejagarra tembiapo ambuéva neremohu’ãiramo hikuái. Péro naentéroi umi jefe ointeresa pe rresultádo. — Ohekávo tembiapo dirección ojoguávape, ha katu hetave ingreso reheve. HeadHunter ipo/llave-pe.Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui

Mokõiha lado: ogenera ingreso pasivo

Orekóvo salario ko’ágã ha ndorekóiva ahorro total opa mba’ére. Ha ikatu. Tekotevẽnte rejapo mbeguekatúpe ani hag̃ua rekái ha rehapypa. Pe pya’e iporã ojejagarra haguãnte pulga. Einverti ani haĝua ohasa 15% nde ingreso activo-gui reinverti ha negociación-pe. Ombyaty peteî cartera de acciones/bonos de bajo riesgo. Iporã oñenegosia peteî depósito michîmíva rehe. Dave Ramsey: “Umi ganador financiero ndojapói sprint, oñani maratón. Haʼekuéra ningo ndojapuravéima. Ojapo hikuái mbeguekatúpe”.

Pe regla 70/30 finanzas-pe

Umi ipirapire hetáva sa’ive ogasta lujo-pe (Bill Gates ha’e peteĩ techapyrã ko mba’épe). Umi ipirapire hetáva ipirapire hetáva ha umi imboriahuvéva imboriahuve. Peteî tapicha ipirapire hetáva oganáva lotería oinverti;peteî tapicha mboriahu oiméne opa mba’eve’ÿre jey. 70% éxito financiero odepende jepokuaa porã gasto rehe ha 30% añónte jepokuaa oike porãva inversión rehe.Ñambojoja mokõi tapicha oinvertíva 500 dólares por mes ha mokõivéva ohupyty peteî suma a tanto alzado oñeha’ãrõ’ÿva 100.000 dólares herencia ramo. Peteîha osegi oinverti 500 dólares por mes ha ogueraha peteî Land Cruiser 100 mil dólares, mokõiha oinverti 100 mil dólares ha 500 dólares mensuales. Ohasávo 30 ary, peteîha orekóta 588.000 dólares rupi. Ha pe mokõiha oguerekóta 1.350.000 dólares ko’ãgagua pirapire-pe… peteĩ diferencia 750k en términos real pe cultura de consumo correcta rupi ha hetave 1 millón ndajarekóiramo en cuenta inflación!

Porandu alfabetización financiera rehegua presupuesto ha airbag rehegua

Eñongatu, eñangareko ha embohetave nde viru ko’áĝaite

Ajuhu estadística: 2023-pe, 75% ruso oñepyrũ oahorra gasto-kuérape. 13% osalva catering-pe, 12% vacaciones-pe, tembi’úpe – 9%, ao, sapatu – 9%, salón de belleza – 8%. Mba’e ambue mba’e ikatu rejapo pya’e bienestar económico-pe guarã? Eiporavo ha ejapo.

Ojehekýi umi gasto “michĩvagui”.

Ka’aty róga? ¿Viaje taxi rehegua? Tembi’u pya’e? Káda mbaʼe oreko peteĩ alternativa rentable ha ideprovéchova. Peteĩ visikléta haʼe peteĩ mbaʼe iporãitereíva ojegueraha hag̃ua. Pya’e, gratis, tuicha mba’e! Ekalkula mba’éichapa ojehepyme’ẽ ojejogua térã ojealkila haguã peteĩ scooter/bicicleta. Ha oiméramo crédito-pe, mboýpa opaga vaʼerã? Ndaha’éi katuete ipyahúva. ¿Repensápa voi ko mbaʼére? Rehechakuaáramo koʼãichagua detálle, nemoag̃uivéma umi mbaʼe rehupytyséva plátare.

Redondea gasto umi tarjeta rehe

Umi saldo oñembohasa automáticamente peteî depósito orekóva interés.

Ejapo peteĩ lista de compras “pe orilla-pe” .

“Emoî umi arancel tamiz rupive”

Ñe’ẽmondo, Internet, suscripción ojepagáva. Embogue umi suscripción natekotevẽiva nde teléfono ha TV-pe.

Ani remboyke umi programa de bonificación ha cashback

Haimete opavave tenda oikuave’ê descuento cliente-kuérape. Ani reñembotavy reikuaa haguã umíva.

Eñepyrũ einverti tenonderãme ko’áĝa

Tekombo’épe, mba’ekuaa, okomparti. Redes sociales ha TV rangue, emoñe’ẽ peteĩ aranduka, eestudia información útil, eipe’a peteĩ cuenta de corretaje, eaprende peteĩ katupyry pyahu.Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui

Oñepyrũ ogenera ingreso pasivo

Ikatu reinverti 1-5k rublo guive umi acción algunos “ astillas azules ” orekóva potencial de crecimiento iporãva ha dividendo.

Eikuaa mba’épa peteĩ deducción tributaria, ikatu piko reguereko derecho peteĩ?

Oñemoporãve haguã alfabetización financiera rehegua

Nde mba’e, ne rehayhúva ha ne membykuéra.

Oĩ mokõi tape ikatu hag̃uáicha remoporãve ne situasión pláta: saʼive regasta térã regana hetave. Ha iporãve jepe ñambojoaju.

Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui

Porandu alfabetización financiera rehegua inversiones ha ahorro rehegua

Umi inversión omba’apova’erã ndéve ĝuarã, ndaha’éi nde remba’apóva inversiones rehehápe

Mba’érepa peteĩ tapicha oikotevẽ peteĩ plan de inversión personal? Ahechaháicha, ikatu haguã omopu’ã equilibrio óptimo situación financiera ko’ã árape ha tenonderãme. Ha pe plan de inversión tekotevẽ oñemopu’ã iñarandu ha personalmente okonveni haĝua nde psicotipo-pe. ¡Peẽme peñeñandu porã haĝua personalmente! Mokõi extremo ndapehoiva’erãhápe.

Hetaiterei diamante oĩva umi ita kuévape

Pe inversión ndaha’éi peteĩ fin ijehegui, ha katu peteĩ manera jaiko haĝua pe vida de calidad ijyvatevéva peteĩ edad-pe pe velocidad de pensamiento ha capacidad física ndohejáiva pehupyty pirapire umi método activo rupive.

Ha katu kóva ndaha’éi peteĩ razón jaiko vai haĝua ko’ã momento-pe, ñambotapykuévo opa mba’e iporãvéva tuja condicional-pe ĝuarã. Oinverti ha’eva’erã cómodo ha razonable.

Ndaupeichairamo ha’éta pe tembiasápeguáicha: “Oñemono’õma umi manzana. Pe tembireko omanda ojeʼu hag̃ua umi manzana oñepyrũmava oñembyai ani hag̃ua ojedesperdisia. Oje’u aja umi manzana oñembyaíva, umi iporãva oñepyrũ oñembyai. Amo ipahápe, umi oñembyaívante hoʼu hikuái”. Tekotevẽ reiko ko’ápe ha ko’áĝa. Ha katu ha’e jaiko haĝua, ha ndaha’éi jahapy haĝua tavy.

Okaru, oguata ha ojediverti, ha katu noinvertíri ijehe

Péro jaiko peteĩ día a la vez haʼe peteĩ tavy. Ha ñañangarekovaʼerã koʼág̃a pe tenonderãre, jareko aja gueteri pe oportunida. Ani re’u 10 botella cerveza, ani re’u 10 perro caliente, ani rejogua peteĩ smartphone de lujo. Kóva ndaha’éi umi restricciones rehegua. Ha umi inversión arandu rehegua. Oĩ Krylov fábula “El Libélula y la hormiga” umi gastador ha quemador rehegua. Areko rekomenda relee haĝua ndaha’éi mitãnguérape ĝuarãnte. “Pe Libélula Saltante opurahéi verano pytã; Ndarekói tiempo amañávo che rapykuéri ro’y ojeroky aja che resa’ỹime. Pe kokue potĩ omanóma; Ndaiporivéima ára omimbipáva, káda hogue guýpe oĩma haguéicha peteĩ mesa ha peteĩ óga. Opa mba’e ohasáma: ro’y ro’ysã ndive, Tekotevẽ, ou ñembyahýi…” Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui

Mayma tapicha oguereko ijequilibrio

Oĩ tapicha oguerohorýva ahorro-pe. Upéicha rupi, fásilmente ikatu osalva ha oinverti. Oî mokõiha categoría, umi ovy’áva ogastáva. Hasy chupekuéra osalva haguã. Oinverti hikuái emoción-pe ha mávapa oreko derecho oculpávo chupekuéra?

Alfabetización financiera ha’e 20% mba’ekuaa tembiporu ha estrategia rehegua ha 80% ikatuha reikuaa ndejehe, ne rembipota ha remikotevẽ ko’áĝa ha ipukúvape.

Moõpa ikatu reinverti iñarandu ha nervio ÿre peteî crisis-pe – interés he’íta ndéve

Mba’éichapa ikatu oity inflación – peteî mbo’epy oñemotenondevéva alfabetización financiera opexbota-gui. Hasy jahasa haĝua inflación, ha katu ñañeha’ã. Térã por lo menos break even. Heẽ, ikatu hag̃uáicha iseguroʼimi. Upéicha, inflación ary 2022 pahápe ha’e 12%.

Bono-kuéra rehegua

10-14% rendimiento rehegua. Oî opciones oimehápe umi riesgo ha’éta moderado. Omyesakã mba’ére iporãve oinverti bono-pe ogueraha rangue pirapire banco-pe. Ndajapomo’ãi jey jey. Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui.

Astillas azules ” – acciones peteîha escalón Federación Rusa-pe

A largo plazo, heta empresa okakuaa ohóvo. Umi tendota okakuaáva ko arýpe Sber +92%; MTS +40% rehegua; NOVATEK + 25% ha ambuekuéra; Tatneft +9% rehegua. Hetave mba’ekuaarã ko’ápe . Ha umi diva yvate opaga. Ko arýpe umi diva opaga, térã ohepyme’êta, Sberbank, Grupo Beluga, NOVATEK ha ambue. Ha katu oĩ avei contraejemplo: ho’a. Diversificación ha’e peteĩ mba’e tekotevẽva. Oñemopu’ãvo peteĩ cartera iñaranduhápe ha’e peteĩ tembiapo hasýva peteĩ oñepyrũvape ĝuarã. Ndereguerekóiramo tiempo reikuaa hag̃ua, upéicharõ:

Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui
Chips hovy mercado de valores ruso-pegua
.

Fondos mutuos ha ETF – cartera listo

Oheja ndéve reinverti umi monto michĩva. Techapyrã, rejoguávo peteĩ acción peteĩ fondo de inversión mutua ojoajúva índice de Bolsa de Moscú rehe, pya’e reinvertíta opaite acción empresa rusa tenondeguápe. Bono: jeporavo amplio, confiabilidad, deducción tributaria. Rentabilidad ikatu ohupyty 20-30% peve peteî arýpe. Marandu ojeguereko opavave renondépe.

Alfabetización financiera ñe’ẽ ojehupytykuaávape: mbo’epy ha consejo iporãvéva opexbot-gui
Mba’épa peteĩ fondo mutuo ñe’ẽ isãsóvape
.

Itaju

13,26% retorno ko arýpe. Peteî opción omba’apóva inversiones a largo plazo-pe guarã. Umi áño ohasava’ekuépe, pe metal precioso repykue ojupi mante, ha umi periodo de crisis aja, okakuaa pya’eve. Bueno, pe oro ñemu/ointercambia nepytyvõ reikove haĝua peteĩ situación crítica-pe.

Mba’épa nda’recomendamo’ãi?

  1. Depósito rehegua . 8-10% peteî arýpe. Inflación ogana va’erã. Ko’ágã ndaipóri depósito Rusia-pe ohasáva inflación porcentual-pe. Ha crisis bancaria noñemboykéi. Umi cápsula simulado ikatu avei ojejuhu Federación Rusa-pe.
  2. Efectivo rehegua . 0% peteî arýpe. Viru omba’apova’erã. Colchón guýpe, efectivo ojedevalua inflación rupive ára ha ára. Ha ikatu avei “omongaru” chupekuéra mitãnguéra, “oipotáva” oñeha’arõ’ỹva ha oñeikotevẽtereíva, térã mondaha. Oĩva’erã efectivo, ha katu peteĩ cojín financiero ramo ikatúva reike pya’e.
  3. Inmueble ha’e estabilidad. Inversión inmobiliaria ha’e peteî instrumento seguro ojeguerekóva ko’ã árape. Ha katu ndaha’éi mba’eveichagua capital-pe ĝuarã.

https://youtu.be/0MRATvTlwPI?si=LQ2KHJyuHVkQwUuj Ñe’ẽpoty ha ñe’ẽpoty ñemohenda

Seguridad financiera condición hasývape: peteî plan efectivo ha entendible

  1. Airbag rehegua . Seguridad ndaha’éi financiera, ha katu familia. Ndajapokói hese, umi káso ndaikatúiramo añoite ndajapokói hese.
  2. Red de seguridad financiera rehegua . Peteĩ parte pe pirapire akóinte oĩva’erã caché-pe ikatu hağuáicha ojogua jey pe retiro.
  3. Umi precio ikatu ho’a ndaha’éi cero-pe añónte, ha katu avei menos -pe . Jaipuru pe almohada en parte ani hagua ñaisu ñande codo ho a jave la mitad umi acción, ho a rire la mitad.
  4. Ndaipóri movimiento sapy’aitépe . Py’ỹi opavave cisne morotĩ og̃uahẽ umi aravo noñemuhápe. Ha oiméramo negociación, upéicharõ umi remate pya’eterei oñemboty. Upévare, oiméramo reinverti a largo plazo, resẽva’erã umi acción-gui último recurso ramo añoite. Rentende porãta araka’épa, ha katu oiméne rejoguasevéta ha repromedio pe posición.
  5. Oî estrategia péicha cojín financiero oime bono mbykymíme . Ha peteĩ jeýnte rejogua hetave káda 3-6 mése. Péicha ikatu ani haguã ojejapo movimiento innecesario, térã oike término iporãvévape.
  6. Ani nderesarái reiporu haĝua servicio de estadística rehecha haĝua umi gasto comisión rehegua Tinkoff -pe . Tuicha ñanemopy’amongeta umi tembiapo natekotevẽivagui. Ndaupeichairamo, eipuru futuro, emboty nde comercio pyhare ha eke porã.

Moõpa ikatu reinverti michĩmi: reinverti 10.000, 20.000, 30.000 rublo

Porandu alfabetización financiera rehegua umi préstamo rehegua

Ejapo mboyve préstamo: eevalua umi riesgo, beneficio ha nde capacidad

MOMBA’EGUASU! ¡Umi regla asegíva oimeraẽ situación nahesakãporãivape!

Epyta ha epensa mbaʼe mbaʼépa ikatu rejapo koʼág̃a ani hag̃ua reike provlémape koʼẽrõite térã mombyryve ha remoporãve ne situasión. Eñangareko nde psique rehe, ani remonitorea umi recurso Internet-pegua káda minuto. Ruido de información omboty mante ñane apytu’ũ ha ointerferi ñapensa porã haĝua. Ani pembotavy pene membykuérape. Oñemohu’ãta situación, opytáta lesión.

Reserva de efectivo rehegua

Siglo XXI, pago sin contacto – opa mba’e tuicha mba’e. Ha katu nanepytyvõmo’ãi rejogua haĝua mba’erepy segunda mano térã repagávo peteĩ taxi peteĩ táva reikuaa’ỹvape pyhare noñeaceptái sapy’a nde tarjeta. Ha katu ani avei reipe’a opa mba’e umi tarjeta-gui. Avei naiporãi pe exceso de efectivo pende bolsillo-pe peichagua situación-pe.

Y ha hi’upyrã ñeme’ẽ heta ára pukukue

Ikatu oiko circunstancia ndapesẽséi jave ógagui. Ha pe entrega okẽ guive okẽme ndoikomoʼãi. Roguenohẽ congelador-gui cereal, mba’e enlatado ha tembi’u oñembosako’íva ha roguapy ógape, seguro.

Tanque completo de gasoíl, banco de potencia cargado – linterna – teléfono…

Oĩramo tenda ikatuhápe rembyaty energía, upéicharõ iporãvéta rejapo upéva de antemano. Ha ndahaʼéi ko enerhía ndaiporimoʼãigui upe rire, síno oĩ hag̃ua upépe enterove oñepyrũ sapyʼa ombyaty. Opa área ñande rekovépe oñemopyenda equilibrio-pe. Pe desequilibrio michĩvéva okargáma pe sistema, oñepyrũ umi fila ha emoción, ha ndaiporivéima suficiente opavavépe g̃uarã. Koʼág̃a reguapynte nde rógape ha rehecha mbaʼépa oiko opa mbaʼe oĩ porã meve.

“Maleta alarma rehegua”.

Oguerekova’erã: kuatia, viru, primeros auxilios, y ha hi’upyrã mbohapy ára pukukue, mitã rembi’u, oñeikotevẽramo. Tekotevẽramo pyaʼe resẽ nde rógagui ha ikatu rejagarra peteĩ mbaʼe, ¿mbaʼépa haʼéta?

Punto de recogida ha teléfono-kuéra

Añe’ẽ hağua hekopete, che voi nda’afigurái gueteri ko mba’e. Péro aikuaa che tuvakuéra ha che rembireko oikuaaha de memoria che número de teléfono. Pe mitã okakuaa vove, oikuaáta avei exactamente dirección, número de teléfono + peteĩ nota orekóva péva ijao-pe.

Ndaipóri suministro peteî arýpe

Oñepyrũvo pe apresuramiento, opavave oñepyrũ orastrilla opa mba’e ohecháva umi estanterías-gui. Ndaikatúi reñongatu nde rekove pukukue aja. Oñeikotevê suministro máximo peteî arapokõindy, hesakã peve situación ha opa mba’e ojevy normal-pe. Ha iñimportánte ojekuaa porã vove pe situasión, por ehémplo, ojekuaa porã ni peteĩva koʼã mbaʼe ndovaléi hague. Oĩva’erã peteĩ pensamiento: “iporã opa ko’ã mba’e ndovaléi ko’áĝa, ndoikomo’ãi ojedesperdicia, che tuicha mba’e”, ha ndaha’éi: “Omg! Bueno, tekotevẽ kuri ojejogua opa koʼã mbaʼe peteĩ neblina-pe ha moõpa ñamoĩmbaite”.

Funda, cripto ha ambue mba’e vyrorei

Pe mba’e ovalevéva ha’e pe familia rekove ha hesãi. Opa mba’e ambuéva ha’e cebo. Bueno, ojekuaa porã umi oîva’ekue moneda extranjera-pe ko’ágã ipy’aguapyveha. Ho’áramo mercado, upéicharõ ejogua jey. Okakuaáramo…mba’ére piko okakuaáta ko’ágã? Ani rejogua rublo 120 rehe, ani rembopyahu nde cuenta de corretaje cada minuto. Ojejapóvo peteĩ conclusión opa mba’e ojehaívagui: peteĩ multitud oñani ramo peteĩ hendápe, upéicharõ iporãta ñaanticipa de antemano ha ñaime upépe peteĩ ára mboyve. Ha’ete ku oguahëva mba’apohápe quince minutos embotellamiento mboyve. Heẽ, kóva peteĩ aravo rupi tenondeve opavavegui, ha katu kóva ha’e peteĩ aravo pukukue omba’apo haĝua, oñembo’y rangue peteĩ embotellamiento-pe ha ohapy nervio ha gasoíl. ¡Eñangareko ndejehe!

info
Rate author
Add a comment