Tiempo recurso ivaliosovéva ramo: mba’éichapa ikatu ña’aprende ñamaneha ha ani japerde segundo

Карьера

Ko artículo ojejapo oñemopyendáva peteî serie de posts  canal OpexBot Telegram , oñembojoajúva autor visión ha opinión AI. Pe tiémpo ha’e pe recurso ivaliosovéva, pe valor naentéroi ontende. Tekovépe, inversiones, automejora, oiporavóvo tape, akóinte remoĩva’erã tiempo tenonde gotyo. Ha’e katuete, ha’e estrictamente limitado peteĩ teĩ ñandéve ĝuarã ha upévare iñimportante ña’aprende ñamaneha haĝua tiempo, ñamomba’e ha ani ñamosarambi segundos preciosos ijerére. ¿Ñañeʼẽtapa? Mba’épa pe tiempo valor, mba’éichapa ojegestiona, oñeñongatu peteĩ recurso temporal irremplazable, mba’érepa tekotevẽ remomba’e tiempo ára ha ára? Tiempo recurso ivaliosovéva ramo: mba’éichapa ikatu ña’aprende ñamaneha ha ani japerde segundo

Pe recurso ovalevéva ha oñemboykevéva: tiempo

Katuete oî peteî recurso no renovable – tiempo. Ha katu ikatu oñeinverti iñaranduhápe – tesãi ha mba’ekuaarãme. Ko’ãva ha’e umi inversión amo ipahápe ojoguáva ñandéve tiempo. Umi tapicha hesãiva oiko porãve ha ipukuve. Ha umi tapicha hesãiva ha oñemoaranduva’ekue iñaranduve, ipirapire hetáva ha opaichagua. Por alguna razón, umi tapicha odespilfarra jepi ko recurso. Peteî recurso oîva inexorablemente ha irreemplazablemente oñemongu’éva. Ohasa segundo, aravo, ára ha ary. Ñande ñaalkila, pláta pláta rehe sapyʼánte. Pende mba’ekuaa ha pene mbarete. Ha avei tiempo. Mboypa revende nde tiempo, mboýpa ovale peteĩ aravo nde rekovégui peteĩ momento-pe, en general, ndaha’éiramo nde mba’e? ¿Reipapa piko raʼe? Tiempo recurso ivaliosovéva ramo: mba’éichapa ikatu ña’aprende ñamaneha ha ani japerde segundoIporãiterei rejapo peteĩ mba’e rejapova’erãmo’ã gratis. Tekotevẽ rejapo ndegustáva ha nemyenyhẽ mbarete. Ha pe pláta ningo peteĩ subproducto añónte pe emoción oĩvagui pe vídape. Ha katu nde pasatiempo rehayhuvéva (mba’ére piko neremoambuéi nde negocio rehayhuvévape?) ndoipapapái nde rekovépe. Pe tekove ningo ikomplikado. Ha sapyʼánte, rehupyty hag̃ua peteĩ méta, revendevaʼerã ne tiémpo. Péro natekotevẽi rejapo rei. Ha mba’ére piko ndojeporúi umi recurso ojeguerekóva, oñeñongatúvo ikatuháicha peteĩ recurso noñembopyahúva – tiempo. Ikatu rejogua ambue tapicha tiempo. Tembiapo rupive. Ambue tapicha reko ha ikuaapy rupive. Delegación rupive umi proceso rutinario oimeraê proceso-pe. Umi oportunidad ome’ẽva ñandéve progreso tecnológico rupive. Pe tiémpo ningo peteĩ rrekurso ndaikatúiva oñemedi. “Aguerekóta tiempo” oñekonvertíta peteĩ conciencia umi oportunidad ojeperdévagui peteĩ instante-pe. La majoría umi hénte omanóvape ombyasy umi mbaʼe ndojapóiva. Haimete avave nombyasýi pe ojapova’ekue hikuái. Viru, auto, óga ha’e oropel opa ramo nde minuto. Tiempo recurso ivaliosovéva ramo: mba’éichapa ikatu ña’aprende ñamaneha ha ani japerde segundoPe marandu porã ha’e la mayoría ñande jarekoha gueteri TIEMPO. Tiempo reñepyrũ haĝua rejapo peteĩ mba’e oñekumpli haĝua nde kerayvoty. Pyʼỹinte pe kyhyje ndejoko rejapo hag̃ua pe primer paso. Péro koʼág̃a ikatu ojejapo peteĩ mbaʼe.

Péicha he’i Pareto: 20% ñeha’ã ome’ê 80% resultado. 80% productividad ogueraha 20% tiempo. Pe principio 20/80 ikatu ojeporu oimeraẽ área tekovépe.

Tiempo recurso ivaliosovéva ramo: mba’éichapa ikatu ña’aprende ñamaneha ha ani japerde segundoEñeporandunte ndejupe. Mba’e tembiaporãpa reipuru 80% nde tiempo, ha mba’épa ogueru ndéve 80% nde ingreso-gui. Py’ỹi ko’ãva ningo idiferente mba’e. Mba’épa ogueru ndéve 80% nde vy’apavẽ, ha katu reipuru 20% nde tiempo añónte hese? ‼ Pareto Léi ndaha’éi pohã ñana, ha katu nepytyvõ remaña haguã nde rekovére okáguio. Pepesa opa mba’e, pejagarra responsabilidad ha peñepyrũ pemoambue peteĩ mba’e ko árape. Moõpa omba’apo ndéve ĝuarã pe regla 20/80? Ñañomongetamína umi komentáriope. https://youtu.be/yi-OK-YyJCQ rehegua

Pe tiémpo ovaleha

Ko mundo moderno-pe, opa mba’e iñambue ha pya’eterei ojehupytyhápe, pe tiempo-gui oiko peteĩ recurso valioso añeteguáva. Py’ỹi ñañe’ẽ mba’éichapa ndajarekói tiempo ñamohu’ã haĝua tembiapo, jahupyty haĝua ñane rembipota ha jahupyty haĝua ñande kerayvoty. Péro, ¿mbaʼérepa iñimportanteterei ñandéve g̃uarã pe tiémpo? Pe mba’e tenonderãite ovaletereíva pe tiempo ha’e pe irreversible. Káda segundo, minuto ha aravo ohasáva araka’eve ndoumo’ãvéima. Peteĩteĩ ñande jaguereko peteĩ tiempo estrictamente definido ñande rekovépe ĝuarã ha jahasa aja peteĩ mba’épe, japerde oportunidad jaipuru haĝua ambue mba’épe ĝuarã. Reipuru porãramo ne tiémpo heʼise rehupytyha hetave mbaʼe ha reprodusiveha. Tiempo recurso ivaliosovéva ramo: mba’éichapa ikatu ña’aprende ñamaneha ha ani japerde segundoHa katu, pe tiempo ovale avei sa’i rupi. Enterove jaikuaa pe tekove orekoha límite, ha avave ñande apytépe ndoikuaái mboy tiémpopa hemby chupe. Péva ojapo pe tiempo ovale ha iñimportanteve, porque cada momento japerde peteĩ mba’e ndorekóiva sentido térã noñemomba’éiva ha’e peteĩ oportunidad okañýva jajapo haĝua peteĩ mba’e ivalioso ha oguerekóva sentido. Hi’arive, pe tiempo ha’e peteĩ recurso ndaikatúiva jajogua ni jagana extra. Oimeraẽ riqueza material, pirapire ha poder ikatu ojeperde ha ojehupyty jey, ha katu pe tiempo japerdéva opyta tapiaite yma guarépe. Ndahasýi jajerure ótrope pláta térã mbaʼe, péro ndaikatúi jajerure ótro minúto térã óra de tiémpo. Ha ipahápe, pe tiémpo ovale pe tiémpo odeterminágui mbaʼéichapa iporã ñande rekove. Mba’éichapa jaipuru ñane tiempo tuicha odetermina ñande bienestar, estado emocional ha relación ambue tapichakuéra ndive. Pe tiempo ojeporúva desarrollo personal-pe, ña’aprende, ñamombarete haĝua relaciones ha jahupyty haĝua ñane metakuéra, ogueru ñandéve satisfacción ha vy’apavẽ.Tiempo recurso ivaliosovéva ramo: mba’éichapa ikatu ña’aprende ñamaneha ha ani japerde segundo

Ojesareko haguã tiempo rehe: ndaha’éi fácil, pero ikatu

Upéicharõ, pe tiémpo haʼe peteĩ rrekurso ivaliosoitéva káda uno jarekóva saʼi. Ñantende porãvo ivalór, ikatu jaipuru iñarandu ha jadirigi umi mbaʼe iñimportántevape. Iporãve jaipuru pe tiémpo ikatu hag̃uáicha pe tekove ipirapire heta, henyhẽ jehupytyrãgui ha vyʼapavẽgui. Pe recurso ivaliosovéva ñande rekovépe ha’e tiempo ha tuicha mba’e jaikuaa mba’éichapa ñamaneja, mba’éichapa jajapo – instrucciones paso a paso:

Amombe’u jey, tiempo ha’e nde mba’e tuichavéva. Edelega, emboyke térã eautomatisa opaite tembiapo iñimportánteva.
info
Rate author
Add a comment